Bipolárna porucha: Denníkový zápisok IV. (trochu o mánii)

Podľa všetkých štatistík a výpočtov som urobila veľmi dobre, že som išla predčasne, mimo objednaný termín, za psychiatrom. Už som si lietala v takom rozpoložení, že ani ja som to nevnímala. A rozbiehala som sa takým tempom, že ktovie, kde by som bola, keby mi nepredpísal antipsychotiká. Vlastne som šla len preto, že ma srala moja nervozita a zdalo sa mi, že by to mohlo niečo znamenať. Teraz sa pomaly upokojujem.

Avšak nie úplne, stále niekedy cítim superschopnosti a sem-tam sa celý svet točí kvôli mne.
Dnes som mala napríklad potrebu si adoptovať mačiatka. Moja mačka má 10 rokov a milujem ju najviac na svete, no ja som chcela mača. Obehala som veľa útulkových stránok, až som našla dvoch 5mesačných súrodencov a napísala si o nich.

Potom mi mama vliala trošku racionality do hlavy a ja uvažujem, ako z toho vycúvať, aby som nebola za úplneho debila. Pretože sa mi ešte aj pokazila chladnička, stále mám svoje skvelé manické dlhy a naozaj nemám na starostlivosť o ďalšie dva tvory.

Z antipsychotík som stále ospalá. Zaspávam v mestskej hromadnej doprave, budík ma ráno nezobudí a  najradšej by som spala neustále.

Redakcii .týždňa som poslala veľmi šialený mail so žiadosťou o prácu a teraz dúfam, že ho vyhodia do koša bez otvorenia.
Ešte som si poslala životopis aj do HBO.
A kamaráta, čo riadi Knižnú Revue, som poprosila, či by som nemohla robiť pre nich recenzie.To však nepovažujem za manický krok. Pretože, úprimne, čo je lepšie než vo voľnom čase čítať knižky a písať o nich?

V práci som robila niekoľkohodinovú prezentáciu a kolegovia mi potom povedali, že som vyzerala strašne divne. Neustále som pleštila oči, nadhadzovalo ma na stoličke a rozprávala som veľmi rýchlo.

Ešte stále trochu nemám nejaký vnútorný systém bŕzd a štekám na ľudí. Ale lepší sa to.

Inak moja najobľúbenejšia časť je, keď sa ma niekto opýta:

"Už je ti lepšie?"

A ja poviem: "Nie, horšie," a oni to nechápu a ja mám radosť zo svojho bipolárneho vtipu. Lebo počas mánie mi je predsa najviac fasa.

Mala som tu maminku a pomohla mi s uprataním a usporiadaním bytu. Je to tu skvelé teraz. Zároveň tu aj bol couchsurfer a bolo to super.

Prihlásila som sa do jednej divadelnej hry, ktorú budeme hrať na festivale Next Wave.

A tak celkovo musím ešte trochu vysosať z tej manickej energie, kým to ide.

Lieky aj naďalej beriem poctivo.

A včera som si spomenula na  Efterklang a tak znovu na nich fičím:


Komentáre

  1. Milá Romana, zdravím Vás (podľa spôsobu Vášho písomného prejavu by som si trúfla aj na Ťa:-)).Veľmi sa mi páčia (ja si trúfnem) Tvoje príspevky. Dostala som sa k nim cez fejsbukovský príspevok Ligy za duševné zdravie. A pretože som nedávno opäť zažila rodinného príslušníka v mániu(momentálne je v nemocnici,lebo sa k tomu pridružila choroba a smrť partnera),téma duševného zdravia ma oslovuje.Ale nielen preto,sama mám so sebou čo robiť a rada by som bola šťastná,láskyplná a múdra bytosť,ktorá by svoje "kakačky" nemusela prenášať na svoje milé dieťa.:-) Rada rozširujem obzory a duchovno ma drží. Veľmi Ti fandím a Tvoja sebareflexia je podľa mňa výborná. Máme s ňou mnohí často problém...:-)Keď bude milovaný príbuzný z najhoršieho von,určite mu Tvoj blog odporučím,dobre sa číta:-)(tiež mal posledné epizódy veľmi jemné a vedomé,ale táto tragická udalosť ho postrčila poriadne.dúfam ale,že napriek tomu,že lieky majú aj vedľajšie účinky,dokážu človeka zastabilizovať a on už potom môže na sebe pracovať). Nateraz končím a ďakujem za Tvoje zdieľanie,myslím,že to má zmysel!:-)A inak,žiješ veľmi pekný tvorivý život, ktorý by práve vďaka tvorbe nemusel zachádzať do extrémov, ktoré sú niekedy príťažlivé(viem podľa seba)...veľmi držím palce!
    Jarka

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky