Bipolárna porucha: Denníkový zápisok VII. (Nový štart)

Vyhrabala som sa z najväčších sračiek. Nejaké tie mini paranoje tam síce sú stále, ale už som si na ne zvykla. Stali sa z nich taký anjelik a diablik sediaci mi na ramenách a rozprávajúcich blbosti, ktoré ma sem tam dovedú do urazeného výstupu. Ale nie je to už často.

Jednoducho som sa vyhrabala.
Som sa vyhrala.
Na chvíľu znova.

Nebola to dlhá epizóda, ale bola dobrou fackou sprava zľava, aby som si uvedomila, kým a kde som a že toto celé nie je hra.

A na to to bolo fajn.
Inak nie. Inak si môžete celé tieto epizódy strčiť niekam.

Je veľa vecí, o ktorých by som chcela písať, každá z nich vyjde na jeden text.

- na akých činnostiach si vytváram závislosť, keď som manická?
- ako sa snažím udržať v čo najväčšej rovnováhe?
- čo je pre mňa najdôležitejšie pri komunikovaní o mojej chorobe?
- "manický seriál", v ktorom sa čo najviac zameriam na manické epizódy, aby som priniesla hlbší vhľad do "šialenstva", o ktorom sa toľko nehovorí a s ktorým nie je tak prirodzené sa stotožniť ako s depresiou a smútkom a tým, keď je človeku ťažko.

Ale všetko má svoj čas.

Začala som konečne prekladať knižku An Unquite Mind od Kay Redfield Jamison, ako som spomínala už niekoľko mesiacov dozadu. Jamison má úžasne kvetnatú angličtinu a je to oriešok. Ale beriem to ako zábavu a výzvu, ponechať tam tú odbornosť, le aj nadšenie zo života, inteligenciu, rozhľadenosť a lásku k jazyku.

literatúra, bipolárna porucha, preklad, kniha, dievča s knihou, kay redfield jamison, an unquiet mind
Moje nadšenie z knižky An Unquiet Mind od Kay Redfield Jamison, hehe


Dala som sa do kontaktu s HR našej firmy a chcem s nimi pracovať na projekte o čo najlepších pracovných podmienkach pre inklúziu duševne chorých ľudí do firiem. Vyzerá, že o to bude záujem a mám z toho radosť. Vymenili sme si už pár mailov.

Bola som na koncerte famózneho Mac DeMarca a dokonca ma tam niekto spoznal!!!!!! Týmto ťa, Jaro, pozdravujem a naozaj ma mrzí, že som nestihla aj Peťu. (oh please, nech som nepoplietla mená)
Ale musím poveať, že to bolo pre mňa nádherné pripomenutie toho, že to, čo robím, má zmysel.

Teraz sedím vo vlaku, hrá mi King Krule a je mi fajn.

Teším sa na mačky.
Do práce sa mi nechce.

Komentáre

  1. Milá Romana, páči sa mi tvoje písanie a držím ti palce, ja osobne ti ďakujem za náhľad do tvojho sveta, pretože mi to pomáha chápať môjho 29r frajera. Ak by si chcela podiskutovat viac alebo zlepšiť francúzštinu (niečo z mala čo viem! Hihi) tak mi napis na mail monika.dchn@gmail.com :) ciao

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára