Dnešný deň som začala tým, že som si pomýlila Rivotril s Celaskonom.
Je zima, potrebujem vitamíny a Rivotril (benzo) som vysadila asi tak pred mesiacom. Poviem vám, nie je to dobrá voľba na ranné cmúľanie.
Bola to taká ranná facka, sprava zľava, ktorá mi okamžite pripomenula, že aj dnes som bipolárna. Môj byt je jedna veľká psychiatrická lekáreň. Antidepresíva, antipsychotiká, stabilizátory, benzodiazepiny, pregabaliny. Nemám rada lieky práve kvôli tomu. Sú mi každoranným i každovečerným pripomenutím toho, že niečo nie je tak, ako by malo byť. Aj keď ja sa zrovna cítim, že je všetko v poriadku. Jediné, čo ma trápi, sú osobné veci, ktoré nemajú (zatiaľ) s mojou poruchou nič spoločné, a ja sa dennodenne modlím, že nebudú spúšťačom.
Práve táto pravidelná pripomienka je najhlavnejší dôvod, prečo pravidelne lieky vysádzam. Najskôr na ne zabudnem, pretože je všetko v poriadku. Potom si poviem, že keď je teda všetko tak v poriadku a už som na ne zabudla pár dní, tak idem skúsiť, kam až to môžem potlačiť. Lithium sedí na chladničke a ja robím všetko pre to, aby som sa mu vyhla. Každý deň narvem lieky do kocúra a potom sa tvárim, že proste viac nestíham, nedám ho do kabelky a zdrhám z bytu.
Spomenula som si, že musím ísť na krvné testy kvôli hladine lithia v krvi. Tak som ho teda začala znovu užívať. Je mi fajn, všetko vyrovnané a ešte tabletka, aby to tak ostávalo.
Krásne sneží. Minulý rok o takomto čase som bola v hypománii a presviedčala lekárov, že to je to najkrajšie miesto na svete. Milujem zimu a sneh. Vyvolávajú vo mne obrovskú eufóriu a pocit, že všetko má svoje pokojné miesto, kde sa ticho raduje a zdieľa s ostatnými, keď na to príde.
S prvým snehom si vždy pustím Sigur Rós a rozplyniem sa.
Dnes som si s prvým snehom pripomenula, že aj dnes, aj včera a aj zajtra budem bipolárna.
Je zima, potrebujem vitamíny a Rivotril (benzo) som vysadila asi tak pred mesiacom. Poviem vám, nie je to dobrá voľba na ranné cmúľanie.
Bola to taká ranná facka, sprava zľava, ktorá mi okamžite pripomenula, že aj dnes som bipolárna. Môj byt je jedna veľká psychiatrická lekáreň. Antidepresíva, antipsychotiká, stabilizátory, benzodiazepiny, pregabaliny. Nemám rada lieky práve kvôli tomu. Sú mi každoranným i každovečerným pripomenutím toho, že niečo nie je tak, ako by malo byť. Aj keď ja sa zrovna cítim, že je všetko v poriadku. Jediné, čo ma trápi, sú osobné veci, ktoré nemajú (zatiaľ) s mojou poruchou nič spoločné, a ja sa dennodenne modlím, že nebudú spúšťačom.
Práve táto pravidelná pripomienka je najhlavnejší dôvod, prečo pravidelne lieky vysádzam. Najskôr na ne zabudnem, pretože je všetko v poriadku. Potom si poviem, že keď je teda všetko tak v poriadku a už som na ne zabudla pár dní, tak idem skúsiť, kam až to môžem potlačiť. Lithium sedí na chladničke a ja robím všetko pre to, aby som sa mu vyhla. Každý deň narvem lieky do kocúra a potom sa tvárim, že proste viac nestíham, nedám ho do kabelky a zdrhám z bytu.
Spomenula som si, že musím ísť na krvné testy kvôli hladine lithia v krvi. Tak som ho teda začala znovu užívať. Je mi fajn, všetko vyrovnané a ešte tabletka, aby to tak ostávalo.
Krásne sneží. Minulý rok o takomto čase som bola v hypománii a presviedčala lekárov, že to je to najkrajšie miesto na svete. Milujem zimu a sneh. Vyvolávajú vo mne obrovskú eufóriu a pocit, že všetko má svoje pokojné miesto, kde sa ticho raduje a zdieľa s ostatnými, keď na to príde.
S prvým snehom si vždy pustím Sigur Rós a rozplyniem sa.
Dnes som si s prvým snehom pripomenula, že aj dnes, aj včera a aj zajtra budem bipolárna.
Komentáre
Zverejnenie komentára