Bipolárna porucha: O umení byť sám sebou

Autenticita je mojou veľkou témou posledných dní, možno už i týždňov. Riešim to na terapiách, aplikujem si na to rôzne školenia, ktorými prechádzam v rámci osobného rozvoja v práci, uvažujem nad tým, keď cestujem v metre a tupo pozerám pred seba.

Už viackrát som spomínala, že život s bipolárnou poruchou so sebou prináša jednu veľkú otázku: Kto z toho všetkého som vlastne ja? Keď niektoré dni je svet gombička, šarmantne sa hrniem do spoločenských situácií a vytŕčam v davoch, iné dni ma však zväzuje úzkosť a ja ani nie som poriadne schopná rozprávať. Niekedy ma opantá nefalšované šialenstvo a ja v priebehu pár dní rozmotám vlastné priateľské vzťahy, nadviažem milión nových povrchných a zapojím sa do trilióna projektov. Inokedy zas nevychádzam z postele, nedvíham telefóny, ignorujem existenciu seba i iných ľudí. A niekde medzi tým sa ešte pohybujem ja, so svojimi vlastnými zdravými výkyvmi, temperamentom, nejakým tým šarmom, vtipom, kreativitou, neuveriteľnými komplexami a štipkou sociálnej úzkosti.

Byť sám sebou je jediná možnosť, ako dovoliť ľuďom, aby si k vám vytvorili vzťah, aby sa do vás, ako osoby, ľudsky zamilovali. Alebo vás nemali radi. V každom prípade byť autentický je naozaj to jediné, čo vynesie vašu jedinečnosť a dovolí vám nejak prispieť vašou osobnosťou tomuto svetu.

A to je to, čo ja neviem. Byť sama sebou. Neviem zdieľať svoje vlastné omyly, hanbím sa za vlastné chyby a zlyhania, pokiaľ neviedli k úspechu, a začať zdieľať so svetom o mojej poruche ma extrémne zo začiatku desilo. Sú situácie, kde som sama sebou. Smejem sa, rozprávam príbehy, nekontrolujem každú jednu vetu a reakciu. Avšak je ich zúfalo málo. Väčšinou vystupujem tak nejak... chladne roboticky, tvárim sa ako chodiaci úspech (nie preto, že by som sa chcela chváliť, ale preto, lebo mám pocit, že to je jediný spôsob, ako ma spoločnosť prijme) a málokedy ma budete počuť rozprávať o niečom, čo ma naozaj zranilo a takmer ma ani neuvidíte ukázať vlastné slabosti.

Na tom teraz pracujem. Naučiť sa otvoriť. Nie chodiť a zahlcovať každého negatívnymi vecami, to nie. Ale nechať samú seba, takú, aká som, s úspechmi, chybami, slabosťami, preniknúť na povrch a tešiť sa zo sveta. Potrebujem to zazdieľať verejne, aby som mala akúsi sociálnu zodpovednosť, keď už si o tom prečíta tak veľa ľudí. A fakt verím, že vlastná autenticita, mi podarí odhaliť i sebe samej, kým teda vlastne som.


Všetkým prajem krásne sviatky a užívajte jar :)





Komentáre

Obľúbené príspevky