Bipolárna porucha: Denníkový zápisok XI.

Prekonala som sa. Toľkokrát som si v hlave omieľala, ako je potrebné vedieť ukázať aj zraniteľnosť, aby sa iným ľahšie dokázalo na vás ľudsky naviazať, až som dnes bola schopná na terapii pomenovať svoj najväčší strach. Bolo to jednoduchšie než som čakala, hoci sa ešte stále pri akomkoľvek náznaku sĺz v očiach začnem smiať, aby som náhodou nevyzerala slabo. Ale pokrok!

Inak sa mám asi fajn. Stalo sa to, že môj terapeut tak nejak navrhol, či by nebolo lepšie, aby som vysadila lieky. Ten návrh padol po tom, čo som mu opisovala, ako sa z liekov, ktoré beriem, cítim ako totálna zelenina bez záujmu o čokoľvek. Zatiaľ ešte neviem, či je to dobrý nápad. Ale sledujem sa pozorne a keby sa čokoľvek začalo zhoršovať, mám lieky po ruke vždy.

Učím sa Ableton. Už pár mesiacov, ale teraz nad ním fakt po večeroch poctivo sedím a snažím sa zo seba niečo dostať.
Poslala som poviedku do súťaže Poviedka a neviem sa dočkať výsledkov.
A možno čoskoro budete môj hlas počuť aj z éteru a podľa kamoša sa máte na čo tešiť, lebo vraj mám pornohlas. Ha ha :D

Cvičím veľmi nepravidelne.

Prichádzajú festivaly. Veľmi sa teším. Môžete ma stretnúť na Pohode a na Besede u Bigbítu, tak sa isto ozvite, ak ma náhodou zhliadnete nadšene tancujúcu niekde v dave.

A strašne mi tak nejak pulzuje v hlave a mám trošku problém sa zastaviť pri jednej myšlienke na dlhšie. Viem, čo to znamená. No kým spím osem hodín denne sa tým proste odmietam zaoberať.

Dnes som sa veľmi smiala na tomto:

(moje duševné ochorenie si všimlo, že som v pohode: "Hej, to je ilegálne.")

bipolarna porucha meme
moje duševné ochorenie si všimlo, že som v pohode: "Hej, to je ilegálne."
Ako vždy, tento zápisok slúži predovšetkým na to, aby ste videli, že aj ja vediem mimo svojich výkyvov a podivností úplne normálny život. Periem, varím, mám záľuby a mám kamošov. Duševné ochorenie nie je koniec sveta.

Komentáre