Bipolárny svet má dva roky!

Dnes sú to dva roky, odkedy som sa rozhodla, že založím blog, kde sa budem zdieľať.
Netušila som, kam sa s tým presne pohnem, jediné, čo som vedela, bolo, že som potrebovala utriediť bordel v hlave.

Presne pred dvomi rokmi som naplno prijala fakt, že mám bipolárnu poruchu. Po rokoch nesprávnej diagnózy a mesiacoch odmietania tejto, som pokorne priznala, že to tak naozaj je. Dávalo to zmysel. A stále dáva.

Za tie dva roky sa stalo veľa vecí. Presťahovala som sa do nového mesta, začala novú prácu, vystavovala som sa jednému spúšťaču za druhým. Vymenila som niekoľko druhov liekov, niekoľkokrát vysadila, párkrát bola na dne a nechcela už pokračovať ďalej.

Ale hlavne som vďaka tomuto blogu spoznala vás, čitateľov. Ďakujem za všetky príbehy, ktoré so mnou zdieľate, dôveru, ktorú mi preukazujete, keď sa rozhodnete ma osloviť a zveriť s tým, čo sa s vami deje. Aj vďaka vám som sa naučila, že zdieľanie a otvorenosť je tá najlepšia cesta k uzdraveniu duše. Áno, bipolárku budem mať stále, ale viem, že nie som sama, viem, že sú tu ľudia, ktorí mi rozumejú a hlavne verbalizácia pomáha problém zhmotniť a ľahšie s ním bojovať.

Našla som v ľuďoch vo svojom okolí obrovskú podporu. Nebojím sa už toľko ukázať svoje slabosti, pretože som sa naučila, že moji priatelia sú tu naozaj pre mňa a majú ma radi takú, aká som. Je to pre mňa veľmi silná lekcia.

Som fakt rada za to, že som sa rozhodla o tom písať a rozprávať. A ešte radšej, že ste odhodlaní čítať a počúvať.

Nie som veľmi typ na obzeranie sa späť a písanie zhodnotení toho, kam som sa posunula, tak to jednoducho zhrniem takto:
Ste super a ďakujem.

Komentáre

  1. Tak som sa dopracovala k precitaniu celeho blogu, mojho prveho blogu, ktory som kedy citala i docitala :-).
    Bol to paradny zazitok, dat to takto na papier, otvorit sa ludom, klobuk dole. Dakujem este. Ja, ako partner cloveka s bipolarnou poruchou, to vidim zase aj z tej druhej strany. Vzdy som si zelala mat partnera, ktory vie varit a je normalny..to druhe bohuzel nevyslo. Dnes som mu oznamila, ze ho nenavidim, ani neviem, ci som v zivote uz pouzila tak silno negativny pocit voci cloveku, skor ani nie. Zivot s nim je iny,a nco bol clovek doposial zvyknuty a mozno sa nase zivoty rozidu, lebo sice sa liecit chce, no vsetko trva t moja trpezlivost je v cudu.
    Skusenost desiva. Aspon v tejto chvili.
    Ked mi prvykrat oznamili, ze by mohol mat bipolarnu poruchu, syn mal 6mesiacov, bola som v soku.
    No on to bral nie vazne.
    O dva roky na to sa situacia situacia tak vyhrotila, ze niet uniku.
    Je to väzenie pre mna i pre neho.
    A co deti ?
    Nadych vydych..dam vediet ako to dopadlo.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ahoj,

      vážim si čas, ktorý si strávila nad mojimi textami, i dôveru, s ktorou si mi zverila svoj príbeh. Držím palce a ak budeš chcieť, môžeš napísať viac.
      R.

      Odstrániť

Zverejnenie komentára