Bipolárna porucha: O úzkosti

Každý deň poctivo beriem lieky. Antidepresíva. Chodím na terapie. Snažím sa dodržiavať denný režim a spať aspoň 7 hodín denne. Chodím do práce. Socializujem sa. Raz týždenne som mala večerné kurzy. Dokonca som aj bola na dovolenke. Veľa chodím peši. Nepijem alkohol. Čítam. Oddychujem.

Snažím sa robiť všetko preto, aby som bola v pohode.

A napriek tomu tu je. Neustále ma zviera, zatláča do kúta, núti ma prehrávať si v hlave každú moju vetu stokrát. Rozoberať gestá iných ľudí a uvažovať nad tým, čo asi znamenali. Analyzovať každú minimálnu zmenu vo svojom okolí. Nezastaví sa. Zmenšuje mi môj vlastný životný priestor.

Úzkosť.

A ja si často musím niečo búchať o hlavu, aby som z nej nejak vytriasla ten tlak. V práci odbieham na záchod a päsťou tam búšim do čela, kým ma nikto nevidí. Pozerám sa do zeme, krútim náhodnými vecami medzi prstami a neviem, či to, čo mi ide hlavou, je natoľko zaujímavé, aby som to vôbec zdieľala nahlas.

Vlastne ani neviem, čo mi ide hlavou. Strach? Frustrácia? Pocit, že nikam nepatrím a nikto ma nemá rád?

Často tie tlaky kompenzujem kompulzívnym prejedaním sa nezdravým jedlom a neplnohodnotným spánkom počas dňa. Inokedy sa zas moja neistota pretaví na povrch v podobe obviňovania ľudí okolo mňa. Ako keby fakt, že niekde nájdem chybu, mal pomôcť k tomu, že sa môj vlastný defekt zázračne vyparí.

Dnes som v polovici terapie podľahla. Začala som frustrovane odsekávať terapeutovi a potom som sa odmlčala, zaryto pozerala do zeme, v hlave mi vírilo milión vecí, ktoré som nemohla uchytiť, okolo mňa sa uzavreli štyri steny a ja som sa nemohla nadýchnuť. Polhodinu som nedokázala povedať súvislú vetu.

Raz za čas sa pokúsim osloviť ľudí a povedať im "Nie je mi dobre. Môžeš so mnou stráviť pár chvíľ?"
Ale väčšinou sa to bojím povedať. Nechcem byť na obtiaž.

A tak sa v tom točím.
Aspoň, že existuje hudba. Tá ma vie aspoň na chvíľu uzemniť.
Ak máte čas, nechcete so mnou stráviť pár chvíľ?

Komentáre

  1. Ahoj.dobre ráno prajem
    Včera som dočítal kompletné všetky tvoje myšlienkové pochody, celý tvoj blog.. perfektné fakt perfektne...tiež žijem z BAP a AS démonmi v sebe..tiež sú chvíle že by bol zo mňa ten najhorší človek na planéte ktorý by dokázal nenávidieť a rovnako hlboko milovať rodinu a priateľov.. myslím si že BAP nieje ničím jednoduchší alebo zložitejší problém.. podstatne je toho "démona" v nás skrotiť a naučiť sa že je a bude s nami stále ...držím palce...jecto dlhá cesta a sám som niekedy na okraji priepaste,kde stačí krok a padnem... spriaznená duša, partner, priateľ, či kamaráti to je jeden článok jedna magická sila ktorá mi pomáha bojovať.... verím že j Tebe... drž sa ...a píš... návodov ako ísť do ďalších " levelov" nieje nikdy dosť..

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ahoj Jojo, ďakujem za komentár :)
      Držím palce a prajem veľa síl taktiež! V písaní isto budem pokračovať, pomáha to (nielen mne) v mnohých ohľadoch.

      Krásne dni! :)

      Odstrániť
  2. Raz za čas sa pokúsim osloviť ľudí a povedať im "Nie je mi dobre. Môžeš so mnou stráviť pár chvíľ?"...napíš a my tých pár chvíľ s tebou strávime, pretože vieme aké to je byť sám a pochopili sme aké dôležité je byť spolu. Skvelý blog

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ahojte vsetci s rovnakou diagnozou, som na zaciatku, som 5 mesiacov na PN a som vydesena, nemam nikoho, okrem psychologicky, s kym sa mozem rozpravat o mojej diagnoze a co prezivam. Nemam komu zatelefonovat, pod so mnou stravit par chvil, som nezamestnana, byvam sama. Cele zle. Aha aj mne uz zostala len hudba a filmy. Ziaden zivy tvor, co by ma pochopil. Viete existuje, napr. pre pacientov s rakovinou, liga proti rakovine, pre takych pacientov, take zdruzenie, neexistuje nejake zdruzenie pre nas, ludi s bipolarnou poruchou? Dakujem za odpoved. M.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ahoj ahoj... stačí napísať
      ...nič nieje lepšie ako komunikácia ako možnosť zdieľať ten stav/problém .. združenie neviem ale myslím si že nás je dosť ktorým pomôže vykecat sa..

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky