Bipolárna porucha: Denníkový zápisok XII.

Sťahujem sa dnes.
Som z toho dosť na nervy.
Neviem písať haiku.

Sťahujem sa v rámci Prahy. Viete, na čo som sa tešila najviac? Že budem mať super kuchyňu a spoločnosť. Po dvoch rokoch budem mať spolubývajúcu.

Viete, z čoho najviac stresujem? Že budem mať po dvoch rokoch spolubývajúcu. Normálne ma tá predstava včera nasrala a protestne som behala po byte nahá, aby som si užila slobodu samoty, kým môžem.

Ale jednoducho mi včera došlo, že znova budem musieť riešiť také veci, ako sú diskusie o spotrebe vody, radiátoroch pustených naplno, dupanie a iné prejavy existencie druhých bytostí.

Začína mi z toho trochu preskakovať v hlave.
Dúfam, že mi to nespustí epizódu.
Prosím, prosím, prosím, nie, nie, nie.

Inak Lucie (spolubývajúca) nevie, že mám bipolárku.
Rozhodla som sa, že jej to poviem, až keď zistí, že som fakt strašne super a informácia o mojej chorobe v nej skôr vyvolá ľútosť voči mne než hnev :D

A tak. Potrebovala som to všetko iba vyprdnúť niekam.

Inak sa mám fajne. Chodím cvičiť, našla som si dokonca aj bazén, kam takmer nikto nechodí plávať, rozmaznávam sa masážami a saunou a dokonca randím s niekým, kto má podobné hodnoty tým mojim, vie, že mám BAP, sám má GAP (úzkostná porucha) a rád si so mnou posiela smiešne obrázky mačičiek. To je dosť fajn. A nevadí mu so mnou chodiť na karaoke a queer variety shows! A uvaril mi.

Zaslúžim si hýčkanie a opateru.

Čaute.

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky