Bipolárna porucha: Denníkový zápisok XIII.

Posúvam sa. Mám pocit, že som sa naozaj veľmi pohla za posledné mesiace. Dobrým smerom a tak, že sa cítim aj trochu hrdo.

Beriem lieky. Už vyše dvoch mesiacov vkuse.
Cvičím. Taktiež už asi tri mesiace,
Pravidelne spávam.
Čítam, udržiavam sociálne interakcie, udržiavam poriadok.

Je mi dobre. Na teraiách väčšinou rozoberám bežné problémy a k psychiatrovi chodím s vetou, že sa mám naozaj fajn.

Áno, bojím sa, že sa to pokazí. Ale o tom inokedy. O strachu z toho, že sa zasa začnem nudiť a začú mi chýbať strange highs a strange lows napíšem samostatný článok.

Nikdy som dlhodobo neviedla takto usporiadaný život. Čoskoro budem mať 31 a ja prvýkrát niekoľko týždňov vkuse udržiavam pravidelný režim, dobré medziľudské vzťahy (aj keď sa mi sníva o tom, že som v manickom hneve, kričím na ľudí a budím sa so zdvihnutým adrenalínom) a poriadok v hlave i okolo seba.

Stretávam sa s človekom, ktorý voči mne preukazuje rešpekt a ja sa neumáram v nadmernom analyzovaní každého môjho či jeho slova a reakcie. A cítim sa úplne fajn. Nie závislo na jeho hodnotení, či overovaní toho, že ho neotravujem.

Mám pocit, že síce nie všetko okolo mňa dáva zmysel, ale baví ma to žiť a sledovať, kam to speje. Tešia ma maličkosti. Nalakované nehty, dobrá káva, knižka, ktorú čítam, poobedný šlofík cez víkend.

O dva týždne odchádzam na mesiac do Švédska. Nielen, že idem na pracovný projekt v rámci mojej firmy, ale bola som naň vybraná spomedzi niekoľkých desiatok uchádzačov. Vďaka tomu sa cítim tak príjemne šikovne :) A ešte k tomu tam možno budem bývať u kamaráta, jazdiť na bicykli a tešiť sa z každodennej existencie.

A dnes mám ešte aj meniny.

Svet je teraz ku mne naozaj fajn.


Komentáre

Obľúbené príspevky