Bipolárna porucha: O (hypo)mánii a hypersexualite

Keď píšem na tento blog, snažím sa vytesniť z hlavy fakt, že to čítajú aj moji najbližší. Pokúšam sa o absolútnu otvorenosť, ale sú témy, ktorým sa cielene vyhýbam, pretože jednoducho nechcem, aby si to najbližší čítali. Jedna z týchto tém je hypersexualita spojená s (hypo)manickými epizódami. Myslím ale, že je to naozaj dôležitá téma a tak len... ak nechcete vedieť detaily, nečítajte ďalej :)

Bol piatok. Už piaty večer za sebou som trávila v jednej a tej istej krčme s kamarátkou, prekrikovali sme sa v nápadoch, zoznamovali sa s každým, kto vošiel dovnútra, a spoločne sme radostnili na jednej vlne - hypománii. Hovorí sa, že ľudia v hypománii by spolu nemali tráviť čas, lebo sa len vzájomne podporujú vo svojich bláznivých nápadoch, ale verte mi, nikdy som sa nestretla s väčším pochopením a rovnakým naladením než v tých chvíľach, keď idú dve manické duše spolu ruka v ruke. Po pár pohárikoch sme sa vybrali na vernisáž. Vernisáž, umelci, kreatívne prostredie? To je to, čo presne moja hypomanická myseľ potrebuje!

Doteraz si ten moment pamätám. Vyšla som na balkón si zapáliť cigaretu a v tom dave tlačiacich sa ľudí stál on. Hneď ma zaujal. Vysoký, šedivé vlasy, hlboké modré oči a proste ten ledabolý výzor umelca. Vedela som, že ten večer pôjdem domov s ním. Netrvalo dlho a všetka jeho pozornosť patrila mne. Hypománia sa spája so zvýšeným sebavedomím, sršiacou charizmou a schopnosťou okúzliť okolie. Vždy som to vedela využiť. Čoskoro sme z akcie odišli ruka v ruke a skončili sme v tmavom parku.

Keď bolo po všetkom, išiel domov. A ja? Vrátila som sa do krčmy, vyhliadnuť si niekoho ďalšieho na noc. Bolo zatvorené, čašníčka upratovala bar. No ja ako stála zákazníčka som sa bez problémov dostala dnu. O chvíľu predo mnou stál panák a ja som sa mohla vyrozprávať zo svojho večera, zatiaľ čo som prehľadávala mobil, komu sa ozvať. Nepotrebovala som veľa času, kopla do seba zbytky rumu a vybrala sa na nočný spoj na opačný koniec mesta za kamarátom.

Tí, čo ma čítate dlhšie, viete, že v depresii sa naozaj hlboko neznášam a hanbím sa za svoj vzhľad. V remisii som pokojná a rada trávim čas doma. V hypománii? Som všade. S každým. Nemám problém si niekoho vyhliadnuť a rýchlo si ho odvliecť domov. Nielenže s tým nemám problém, ja to priam vyhľadávam. Môj mozog ma k tomu núti, moja eufória je na vrchole a ja to neviem zastaviť. Potrebujem impulzy, potrebujem zdieľať. Telo, dýchanie, myšlienky, posteľ.

Hypersexualita je jednou z odvrátených stránok bipolárnej poruchy, o ktorej sa často nerozpráva. Ja sama sa niekedy hanbím zdieľať, čo všetko som už porobila. Vedia to moje najlepšie priateľky, inak to držím pod pokličkou. 

Nie, nejdem sa tu vyrozprávať zo všetkých sexuálnych zážitkov, výstrelkov, vymenovať milencov a milenky. Len chcem vytiahnuť na povrch túto tému a pre tých, čo sa s tým stretávajú či už vo svojom chovaní alebo u svojich blízkych, priniesť potvrdenie, že naozaj nie sú sami. 




Či už nadmerné striedanie partnerov, vyhľadávanie rizikových sexuálnych zážitkov, registrácia na pofidérne erotické zoznamky alebo neustále dožadovanie sa styku od partnera... prešla som si týmto všetkým. Sú to veci, s ktorými sa vyrovnávam na terapiách a veľmi dobre viem, že to nie som JA. Nehodnotím a nesúdim nikoho, kto tak žije a robí také veci, ale viem, že keď to robím ja, tak mi hypománia klope na dvere. Poprípade sa už dávno vplížila a ja som si to ani nevšimla.

Jedným z problémov hypersexuality je to, že práve v takomto období som začala nadväzovať vzťahy. Nezdravé, na sexualite založené viazanie sa na druhých ľudí. Alebo viacerých ľudí v rovnakom období. Čo ďalej viedlo k tomu, že som vlastne nikdy nemala poriadny zdravý partnerský vzťah, pretože som ich začínala vždy v nezdravom období.

Že môže ničiť vzťahy, viesť k sexuálne prenosným chorobám alebo neželanému tehotenstvu, to snáď už ani netreba rozoberať.

Ako sa brániť? Na to však nemám recept. Stále len veľa príbehov, ktoré môžem akurát tak zdieľať na terapii a dúfať, že sa raz z klbka hypersexuality vymotám.

Nenazývajte sa žiadnymi hanlivými pomenovaniami, nehanbite sa za to. Tak, ako nevieme ovplyvniť, že je nám smutno a musíme plakať, tak niekedy nevieme ovplyvniť to, že náš mozog nás núti do sexuálnych dobrodružstiev. Vytvára to mnoho problémov, vyvoláva množstvo otázok, ja viem. Nehovorím, že nad tým treba mávnuť rukou "takto to proste je", ale neustále si sypať popol na hlavu a bičovať sa ničomu nepomáha.

Komentáre