Vždy som si dokázala predstaviť kadečo. Seba ako najdôležitejšiu osobu na svete, seba ako speváčku alternatívnej kapely, ktorá priniesla také nové prístupy k hudbe, že sa o nás začalo učiť na akadémiách, seba ako jazzovú bubenníčku. Vymýšľam príbehy, fantastické tvory a neuveriteľné miesta.
Ale naozaj nikdy som si nedokázala predstaviť seba, ako píšem článok, ktorý má v názve slovo DIÉTA.
Nie preto, že by som diétu nepotrebovala (HA HA), ale preto, že až príliš rada jem. A to s takou chuťou a nadšením, že dokonca existujú aj ľudia, ktorým robí radosť ma sledovať pri jedení.
Väčšina ľudí, čo niekedy brala nejaké psychiatrické lieky, sa stretla s tým, že po nich začala priberať. S liekmi na bipolárku to tak je takmer so všetkými. Antidepresíva, antipsychotiká, stabilizátory. Keď k tomu prirátate prežieranie sa v manickej epizóde (nehovorím, že sa to deje každému a vždy, ale vzhľadom na to, že jedenie uvoľňuje rôzne endorfíny a tak podobne, je to jedna z činností, ktorej sa radi venujeme), tak vám môže byť jasné, že bez vytrvalej starostlivosti o seba to proste nejde. Tie lieky jednoducho budem musieť brať celý život, tú poruchu budem mať celý život a treba sa tomu prispôsobiť.
Veľmi veľa sa hrabem aj v rôznych diskusných fórach ohľadom duševného zdravia. Narazila som na zaujímavý fenomén. Ľudia na Západe majú naozaj prehľad o svojich poruchách. Raz som našla diskusiu s názvom "Ako vyvolať manickú epizódu?" a ľudia písali svoje spúšťače. Ucelene, jasne, vedeli, čo ako funguje. S tým, že sa im samozrejme teraz už vyhýbajú. A často sa tam vyskytovali aj rôzne potraviny. A nie také, ktoré by som očakávala. Nie. Ale napríklad rôzne oleje a podobne.
Takže som sa na to dnes spýtala svojho psychiatra. Ako to teda je?
A dozvedela som sa zaujímavú vec.
V črevách máme viac neurónov než v mozgu a tieto majú veľa spoločných transmitrov.
A práve to je jeden z dôvodov, prečo naše stravovacie návyky tak veľmi ovplyvňujú našu psychickú pohodu.´
Na weboch v angličtine je možné naraziť aj na mnoho článkov ohľadom bipolárnej diéty. Mrzí ma, že popularizujúce informácie v našich končinách sa tak trochu končia pri tom, ktorí slávni ľudia túto poruchu mali alebo majú. A to je ten hlavný dôvod, prečo píšem článok, ktorý má v názve slovo diéta. A dokonca pri tom nekonzumujem!
Takže teraz, keď som už ustálená a mám čas si variť a nekontemplujem nad životom v horizontálnej polohe každých 5 minút, začala som sa konečne znova snažiť. Cvičím! A musím to napísať verejne, aby som sa cítila trápne, keby som to chcela porušiť. Znova prelistuvávam články o tom, čo jesť, čo nejesť, čo dobre funguje s mojimi liekmi a čo nevyvoláva epizódy.
V každom prípade chcem ale naozaj apelovať na to, že to, ako sa stravujete a staráte o seba, má tiež vplyv na priebeh vašej poruchy. Nevylieči vás to, ale uľahčí mnohé. A nebudú z vás veľryby :)
K bližším info nabudúce, keď si to ešte viac naštudujem.
Ale základ je samozrejme znížiť príjem kofeínu (nie vylúčiť), pretože ten buď pôsobí ako stimulant alebo hlavne zasahuje do spánkového procesu. A pravidelný spánok je pri tejto poruche naozaj žiadaný. Taktiež môže vyvolať/zvýšiť nervozitu a teda prispieť k celkovému náladovému rozhodeniu.
A dobré je konzumovať ryby.
To aby som vás neobrala aspoň o nejaké info.
Cvičiť, dobre spať a nežrať sračky. To bude odteraz moje motto.
Komentáre
Zverejnenie komentára