Bipolárna porucha: O neustálej potrebe komunikovať
Našla som texty približne spred 12 rokov. To znamená, že som mala 20 rokov, bola na prázdniny doma z Brna a zmietala mnou neuveriteľná potreba stále rozprávať, ktorú som nebola schopná žiadno zo seba dostať, okrem neustáleho písania blogov, prispievania do diskusií, kontaktovania všetkých známych i neznámych na vtedajšom ICQ a facebooku. Hypománia ako vyšitá a ja som si stále myslela, že to je nejaké moje skryté alterego a že som superčlovek. Trpím Ako som si asi 10 minút dozadu niekde zastatusovala: trpím konverzačným hyperaktivizmom. Hyperaktivizmus sa mi páči viac ako slovo hyperaktivita a som pripravená a ochotná biť sa za jeho uzákonenie ako spisovného slova. Inak ten môj hyperaktivizmus ma naozaj trápi. Viete, proste mám potrebu sa podeliť o všetko, každého pozdraviť, hlúpo na neho civieť a dúfať, že pochopí, že sa s ním chcem rozprávať, lebo proste chcem, nie, žeby som mala nejakú potrebu ho otravovať. Niekedy si myslím, že to vybijem. Proste sa zdvihnem a pôjdem upratovať. Aleb
