Bipolárna porucha: Chaoticky o sebaprijatí, predsavzatiach a cieľoch

Stále chodím na terapie, aj keď mám niekedy pocit, že nemám veľmi čo riešiť. S miernymi výkyvmi som vyrovnaná a možno som aj trochu rada, že mi dni neplynú v rytme jednotvárnej energie. Už na seba nie som zlá kvôli hypersexualite a nehovorím si, že som nechutná, keď sa mi pár dní nič nechce robiť. Dalo to zabrať, ale tie terapeutické sedenia naozaj viedli k prijatiu seba samej, so všetkým, čo k tomu patrí. S pozitívami aj negatívami.

Dnes môj terapeut povedal niečo, čo mi hlavou behalo už dlho, no nevedela som to verbalizovať. Neustále rozprávam o tom, ako chcem buď vysadiť alebo zmeniť lieky, pretože mi vadí, ako mi znižujú libido (keď zrovna nemám výkyv smer hypománia a nezačnem hypersexuálne skákať po všetkom, čo sa hýbe) a ako mi vytvárajú v hlave akúsi nepriestreľnú hmlu nezáujmu, ktorá spôsobuje, že dňami niekedy len tak, bez akéhokoľvek nadšenia, prechádzam. Pretože i keď som sa prijala, verím v to, že stále môžem pracovať na tých stránkach života, ktoré môžem zlepšiť. 

A presne to povedal aj on. Už nepotrebujem akútne pomôcť s neustálym cyklením, ako tomu bolo pred pár rokmi. Už sa potrebujem naučiť žiť v rovnováhe a zlepšiť kvalitu života v tých sférach, kde naň veľmi vplývajú lieky. Nuž, a tak je vlastni asi dobre, že na tie terapie stále chodím.

Viete, čo je dobré na tom, že som prijala aj pozitíva aj negatíva toho, kým som? Že keď už si pred tými negatívnymi stránkami nezatváram oči, môžem s nimi niečo robiť. Postaviť sa im čelom a bojovať.

A o tom som vlastne chcela písať. 

Pretože prišiel nový rok, viem, že si veľa ľudí kladie predsavzatia. Ja to nerobím. Ja si dávam ciele a aj to tak, že k nim smerujem dlho a vnútorne sa snažím prijať zmenu, ktorú nasledovanie cieľa donesie. Ja viem, zniem komplikovane. 

Ale jednoducho je pre moje uvažovanie reálnejšie nasledovať cieľ toho, aká chcem byť a kam sa chcem posunúť, než si dať predsavzatie toho, čo budem dennodenne robiť inak.

Zaujímajú vás moje ciele?

Ak aj nie, ja ich sem napíšem, aby som mala voči nim verejný záväzok:

- schudnúť 15kg
- zúčasniť sa súťaže v rámci Stockholm writers festival
- poslať poviedku do Poviedky
- dostať sa na úroveň B1 vo švédčine (nielen formálne, ale reálne tak rozprávať)

Takže som si kúpila nový PC, ktorý mám iba na písanie a nič iné, začala som znovu poctivo cvičiť (a napriek tomu, ako veľmi mi to nejde, ma baví prekonávať samú seba) a ešte musím vymyslieť, ako to urobím s tou švédčinou.

Takže tak. Toť môj prvý novoročný text, ktorý je chaotický, ani nie veľmi o bipolárke, ale zároveň aj o bipolárke, pretože stále som bipolárna, ale riešim aj dennodennú realitu. Nedá sa byť neustále v extrémoch. Čo riešite vo svojej každodennosti teraz vy? Dávate si novoročné predsavzatia?