Bipolárna porucha: O depresii a domácich prácach

Keď som bola v Prahe v depresívnej epizóde, prišiel ma navštíviť brat. Jedna z prvých vecí, čo povedal po vstupe do môjho bytu, bolo: "Ako môžeš takto žiť?"


Toto nie je moja kuchyňa, ale mohla by byť


Neumytý riad, nevytreté podlahy, oblečenie na zemi, zaschnuté jedlo na sporáku, špinavá kúpeľňa. A to je len zlomok. Nevedela som, čo odpovedať. Potrebovala som pomoc, nechcela som to tak, ale cítila som neuveriteľnú vinu a hanbu, že to tak je. Tá otázka sa do mňa zapichla a ja som mala pocit, že nie som dobrý človek. Neviem sa postarať o domácnosť, neviem upratať byt, keď mi ide na návštevu starší brat, neviem, neviem...

Dnes som počúvala jednu prednášku, kde zaznela iná veta, ktorá mnou rezonovala. 
"Vykonávanie domácich prác nie je otázkou morálnosti. Nie ste dobrí ľudia, keď ich vykonávate, ani zlí, keď ich nevykonováte."

Rozmýšľala som nad tým, pretože niečo také som si myslela už dlho, ale nevedela som to dať do slov. Domáce práce sú pre niekoho úlohami, ktoré zvládnu na autopilota. Odo mňa to však vyžaduje veľa úsilia a plánovania aj v bežnom stave, nieto v depresívnom bez energie a motivácie.

Keď vám to narastie do veľkých rozmerov, vyžaduje to ešte viac práce. A tú v depresii urobiť jednoducho ide veľmi ťažko.

Môj brat po ťažkom sebaprekonávaní sa u mňa ostal spať. Sprdol ma za to, ako to mám, a tam to ostalo. Viete, čo som si vtedy veľmi priala? Aby mi pomohol. Aby mi povedal, že to je fajn a že mi napríklad môže umyť riad. Alebo umyť záchod. Nenechať ma v tom bahne, do ktorého ešte pridal ďalšie výčitky o mojej nemožnosti.

Dnes tam nie som. Mám poriadok, s trochou plánovania a pomoci ho udržiavam bez problémov. Ale stále rozmýšľam nad tým, čo robiť, keby mi nebolo dobre? 

A keď mi nie je dobre, tak sa nenútim do vecí, ktoré mi iba spôsobujú viac a viac úzkosti. A tým upratovanie, plánovanie, nakupovanie, varenie, čistenie, odkladanie, či skladanie jednoducho je. 

Tu je pár tipov, ktoré som pozbierala z diskusií a prednášok:
Keď nemám silu umyť riad, umyjem iba to, čo budem v najbližšej dobe potrebovať.
Môžem začať používať jednorázové riady a tak sa úplne vyhnúť umývaniu.
Keď nevládzem variť, budem jesť hocčo, čo mi dodá energiu, pretože si zaslúžim sa najesť a nebyť hladná.
A hlavne mi môže byť úplne jedno, čo si kto o tom myslí.

Pretože niekedy všetku svoju energiu potrebujem na to, aby som prežila do ďalšieho dňa. 

Komentáre