Na diskusných fórach či sociálnych sieťach, ale aj od známych a neznámych, sa často stretávam s názorom, že by sme nemali svoj život žiť závislí na liekoch a mali by sme sa snažiť o to, aby sme ich postupom času jedli čo najmenej. Však to predsa musí ísť aj bez nich!
Bipolárna porucha je ochorenie, ktoré veľa ľudí (právom) vníma ako duševné. A o svoje duševné zdravie sa samozrejme treba starať všetkými rôznymi technikami. S tým súhlasím. Avšak veľa ľudí zabúda na tú časť, že tieto výkyvy sú spôsobené nerovnováhou chemikálií (hormónov) v nervovej sústave. Ako hovorí dr. Redfield vo svojej knihe Nepokojná myseľ (Unquiet mind), jedná sa vlastne o fyzické ochorenie, ktoré sa prejavuje ako duševné.
Čo týmto chcem povedať?
Hormóny, ktoré telá iných ľudí produkujú a "spracuvávajú" úplne normálne, sú to, na čom sme "závislí" všetci. Niekomu v ich produkcii a spracovaní však pomáhajú lieky.
Tak ako človek s cukrovkou potrebuje inzulín, tak ja potrebujem svoj dopamín a serotonín v rovnováhe. A moje telo to nezvláda samé.
A nemyslím si, že ho to nejakým tréningom naučím.
Nemyslím si, že sa technikami správneho dýchania naučím zachytávať molekuly serotonínu. Ale rozhodne mi tie techniky pomôžu s inými vecami.
O duševné zdravie sa treba starať. Pravidelný spánkový režim, pohyb, oddych, socializácia, ale aj realizácia seba samého. No zároveň, ak je to potrebné, sa netreba báť liekov.
Len vďaka nim pociťujem takú stabilitu, ako ešte nikdy v živote. Vďaka nim som mohla začať pracovať na veciach a vyrovnávať sa s udalosťami, ku ktorým by som sa možno ani nedostala, pretože moja myseľ by ma držala zacyklenú niekde inde. Vďaka liekom sa mi darí udržať vzťahy a posunúť sa aj v pracovnom živote.
Nebojte sa liekov. Pomôžu vám s tým, čo vaše telo nezvláda.
Komentáre
Zverejnenie komentára