Je tomu desať rokov, čo som prvýkrát prešla niečím, čo dnes všetci moji lekári nazývajú rozvinutou hypomanickou epizódou. Bola som v prvom ročníku na VŠ, robila bordel tu i tam, míňala peniaze tu i tam, cestovala medzi Brnom, Trnavou, Bratislavou, Považskou Bystricou, Púchovom, poprípade som zmizla niekam, kde som nikdy predtým ani potom nebola (ako napr Vrbové). Bola som v inom meste než moja rodina, takže ani nevideli poriadne, čo sa so mnou deje, ako nespím a ako sa správam.
Zvláštne obdobie. Také to, keď som spoznala obrovské množstvo ľudí, ktorí mi hovorili, aká som super, ja som sa cítila, že som super, a všetko bolo na dosah ruky, svet bol gombička a všetky depresie minulých rokov boli preč. Nedokázala som si už ani len predstaviť, ako je možné, že som sa chcela zabiť. Veď všetko bolo tak euforické a úžasné a bolo to treba skúsiť a zažiť a všade ísť. (A preto som napríklad uprostred noci mame ukradla kartu, aby som si kúpila letenku do Stockholmu a ráno jej oznámila, že jej dĺžim 56 eur, ale že jej ich hneď vrátim. Len som tie letenky proste musela kúpiť.)
Obdobie, keď som robila také tie veci, ktoré si ľudia dodnes pamätajú a niekedy mi ich pripomenú ako totálne legendárnu záležitosť. S tým, že sú hrdí na to, že poznajú takého blázna s guľami (na robenie hlúpostí) ako som ja.
Na jednu si rada z času na čas spomeniem aj ja a veľmi sa smejem.
Pretože som samú seba dostala do takého štádia, keď som proste robila veci len preto, aby som sa na nich smiala. Vedela som, že sú blbosť, ale zároveň som dúfala, že vyjdú. A že keď pošlem mail so sexuálnou ponukou manažmentu môjho obľúbeného hudobníka, tak to proste prejde. Pretože moja obsesia tým človekom prerástla do toho, že som to musela urobiť.
MUSELA.
A ja sa teraz vlastne chcem podeliť s tým mailom. Neviem prečo. Príde mi smiešny. A možno, aby som sa zastavila a nepísala znova niečo podobné (teraz slovenskému novinárovi, pre istotu). A asi aj preto, aby som vám ukázala niečo konkrétne a hmatateľné. Niečo, čo nie je len opisom, ale priamym dôkazom danej situácie.
PROSÍM, ZDE:
Hello,
my name is Romana [censored] and I am a student of new media. I want to make a little project concerning the art of new media and for this, I need a little bit of your help. I should write this in more formal way, but how you´ll see, I can´t.
So, voilá, all it is gonna be about is that I will be with IAMX on their tour and after every performance will have sex with Chris Corner.
Thanks for reading that
I am looking forward to hearing from you
Romana [censored]
Áno, naozaj a úplne reálne som toto odoslala.
Samozrejme, nikdy som nedostala odpoveď.
Ale časom som sa dozvedela, že tento mail im 3 mesiace visel v kancli. A keď boli na party s mojim kamošom, tak im spomenul, že ma pozná (hovorili o tom maily ako vtipnú historku), chceli po ňom moje fotky a on mi potom celú noc volal, že sa mám okamžite dostaviť.
A ja som mala vypnuté zvonenie.
Takže tak.
Dúfam, že som vás pobavila.
Zvláštne obdobie. Také to, keď som spoznala obrovské množstvo ľudí, ktorí mi hovorili, aká som super, ja som sa cítila, že som super, a všetko bolo na dosah ruky, svet bol gombička a všetky depresie minulých rokov boli preč. Nedokázala som si už ani len predstaviť, ako je možné, že som sa chcela zabiť. Veď všetko bolo tak euforické a úžasné a bolo to treba skúsiť a zažiť a všade ísť. (A preto som napríklad uprostred noci mame ukradla kartu, aby som si kúpila letenku do Stockholmu a ráno jej oznámila, že jej dĺžim 56 eur, ale že jej ich hneď vrátim. Len som tie letenky proste musela kúpiť.)
Obdobie, keď som robila také tie veci, ktoré si ľudia dodnes pamätajú a niekedy mi ich pripomenú ako totálne legendárnu záležitosť. S tým, že sú hrdí na to, že poznajú takého blázna s guľami (na robenie hlúpostí) ako som ja.
Na jednu si rada z času na čas spomeniem aj ja a veľmi sa smejem.
Pretože som samú seba dostala do takého štádia, keď som proste robila veci len preto, aby som sa na nich smiala. Vedela som, že sú blbosť, ale zároveň som dúfala, že vyjdú. A že keď pošlem mail so sexuálnou ponukou manažmentu môjho obľúbeného hudobníka, tak to proste prejde. Pretože moja obsesia tým človekom prerástla do toho, že som to musela urobiť.
MUSELA.
A ja sa teraz vlastne chcem podeliť s tým mailom. Neviem prečo. Príde mi smiešny. A možno, aby som sa zastavila a nepísala znova niečo podobné (teraz slovenskému novinárovi, pre istotu). A asi aj preto, aby som vám ukázala niečo konkrétne a hmatateľné. Niečo, čo nie je len opisom, ale priamym dôkazom danej situácie.
PROSÍM, ZDE:
Hello,
my name is Romana [censored] and I am a student of new media. I want to make a little project concerning the art of new media and for this, I need a little bit of your help. I should write this in more formal way, but how you´ll see, I can´t.
So, voilá, all it is gonna be about is that I will be with IAMX on their tour and after every performance will have sex with Chris Corner.
Thanks for reading that
I am looking forward to hearing from you
Romana [censored]
Áno, naozaj a úplne reálne som toto odoslala.
Samozrejme, nikdy som nedostala odpoveď.
Ale časom som sa dozvedela, že tento mail im 3 mesiace visel v kancli. A keď boli na party s mojim kamošom, tak im spomenul, že ma pozná (hovorili o tom maily ako vtipnú historku), chceli po ňom moje fotky a on mi potom celú noc volal, že sa mám okamžite dostaviť.
A ja som mala vypnuté zvonenie.
Takže tak.
Dúfam, že som vás pobavila.
Komentáre
Zverejnenie komentára