Bipolárna porucha: Denníkový zápisok III.

Dnes som prvýkrát v živote rozprávala na kameru. S vedomím, že to bude na veľmi veľa kanáloch. Je to Fedorov projekt a vravela som si, že ak Fedorovi prídem zaujímavá, neexistuje, že mu poviem na takúto vec nie.

Takže som vlastne na kameru, nahlas, jasne, bez omáčok, skrývania sa, mojím hlasom, s mojím ksichtom, všetko toto... jednoducho som prvýkrát takto povedala, že mám bipolárnu afektívnu poruchu.

Je to pre mňa trochu veľká vec.
A som hrdá, že som to tam povedala len tak mimochodom, takže dúfam, že to nevyznie ako hlavná vec celého videa. A že hlavné bude to, že aha, tuto Romana posledných 30 rokov takto žila.

Okrem toho som sa prihlásila do štúdie Národního ústavu duševního zdraví, dnes so mnou volali a budúci týždeň si pôjdem po svoj náramok pre bipolárnych ľudí. Hehe, to znie, ako keby ma ocejchovali a sledovali :D ale bude to sledovať môj spánok a moju aktivitu a porovnávať to s mojimi epizódami.

A pred mesiacom Iggy Pop a Underworld vydali demo, ja sa pomaly zbieram zo svojej závislosti na GusGus a pustila som si to. Je to veľmi fajn.

Kúpila som si niekoľko doplnkov do bytu, takže to tu zútuľňujem. Neviem síce prečo som kúpila ružové záclony, ale nakoniec vyzerajú super.
Tento týždeň ma čaká couchsurfer, ktorý zhodou okolností pracuje pre tú istú firmu a v tom istom tíme čo ja, len v globálnom tíme. Takže vlastne sme matrixoví partneri, hehehe.

A príde Peťa, teším sa, až si vymeníme zážitky z Barcelony, ktoré má ona teraz čerstvé. A že sa po dlhej dobe porozprávam s niekým, kto má čistý záujem o dizajn a umenie. V tomto mi naozaj chýbajú brnenskí kamaráti.

Spím dobre.

Nechce sa mi pracovať.

Každý deň idem na aspoň krátku prechádzku. Alebo sa povoziť na kole. Stále cvičím.

Myslím, že som konečne našla režim, ktorý ma naozaj udržiava.

Lieky beriem poctivo.




Dlho som si nekúpila ani platňu ani knižku. Nechcete niekto v Prahe obehať antikvariáty?

Komentáre