Bipolárna porucha: Čo ma naučila (hypo)mánia



Existuje veľa bilančných článkov na tému "Čo mi bipolárka vzala a čo dala" a ja úplne nechcem do tohto súdku prispievať. Neviem totižto, aké by to bolo bez bipolárky, pretože tento kolísavý život s epizódami žijem minimálne 15 rokov.

Toto bude skôr o tom, čo ma naučili (hypo)mánie. Možno sa pýtate: aký je v tom rozdiel?
Malý.
Ale je. Jedná sa o veci, ktoré som vypozorovala, že v mániách robím s úplnou jednoduchosťou a nonšalantnosťou a všetky moje ostatné ja ich považujú buď za desivé alebo zbytočné.

Shyness is nice
Shyness can stop you
From doing all the things in life
You´d like to

Coyness is nice
Coyness can stop you
From saying all the things in life
You´d like to

Tento text pre mňa znamená veľmi moc. Celkovo texty The Smiths sú také trošku bipolárne, v metaforickej rovine.

Memes, Lyrics, and 🤖: gui renz
 @allonsygui
 The Smiths
 Melody
 Lyrics
h-t @__dollparts

No späť k mojej téme. V mániách rada rozprávam na ľudí. Jednoducho sa zoznámim, vypýtam si radu, položím hlúpu otázku. Nebojím sa medzi nich vyjsť. S radosťou prídem k cudziemu človeku a začnem sa s ním baviť.

A zistila som jednu vec. 

ĽUDIA SÚ MILÍ, PRIATEĽSKÍ A RADI SA S VAMI POROZPRÁVAJÚ.

Je to pre mňa obrovská lekcia, ktorú sa snažím si pripomínať aj v bežných stavoch. 
Ľudia naozaj nehryzú, nepošlú vás do prdky len za to, že sa k nim priblížite. A ak áno, ich problém, jednoznačne.

Prišla som na to, keď som sa rozprávala s kamarátkou, naozaj už neviem o čom, a zrazu mi došlo, že netreba odvahu a extrovertnosť na to, aby sme niekoho oslovili. Stačí k tomu vedomie, že ľudia sú všeobecne strašne fajn.

Spomenula som si na to, ako som napísala naštvaný mail Fedorovi a teraz sme kamaráti.
Ako som poslala správu jednému hercovi/producentovi, či bude môj bipolárny kamarát, a teraz sme kamaráti.
Ako nemám problém niekoho osloviť na ulici, pochváliť niečo, čo má oblečené, či sa opýtať, či sa môžem poňuňať s jeho šteňaťom.
Baví ma rozdávať komplimenty a vidieť, ako sú ľudia za ne radi.

A to je podľa mňa úžasné zistenie. O ktoré sa chcem podeliť. Mali by sme sa viac rozprávať a viac si pomáhať a nebáť sa navzájom toho druhého. Nevytvárať si desivé predstavy a predpojatia. 

Jednoducho majte na mysli:

Ľudia sú fajn.




Komentáre

  1. Dobry den, či skôr noc. . . Pači sa mi taky pohlad na život, a pačia sa mi chvile keď to citim rovnako ako to tu popisujete. Bohužial už to dlhšiu dobu tak nevnimam.

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára