Bipolárna porucha: Denníkový zápisok IX. - O radosti z pokoja

Je mi tak všeobecne hrejivo. Lepšie. Neviem, či to je rýchly placebo efekt alebo lieky dokázali zabrať tak rýchlo, ale vnímam. Normálne stojím na jednom mieste a viem, čo sa deje. Viem, kam chcem a čo musím pre to urobiť.

Vonia vzduch, doma mi kvitnú narcisy, mladý kocúr váži už 5.5kg, trhá mi jogamatku, kým ja robím kliky.

Na terapie chodím už mesiac. Zatiaľ neviem, čo si o tom myslím, ale som istá, že keby to nebol môj terapeut, tak sme dobrí kamoši a nad pivom sa smejeme na blbých vtipoch.

Konečne sa teším na to všetko, čo ma čaká. Na jar, na prechádzky v prírode, na koncerty, festivaly a hlavne na Island na konci roku.
Teším sa z toho, že poctivo píšem poviedku a konečne ju mienim poslať do súťaže.
Mám radosť z poriadku.

No najväčšiu radosť mám z toho, že mi hlavou už nebehajú zacyklené komplexy a ozývam sa ľuďom, ktorých som sprosto zazdila.

Mám zopár staronových platní. Nostalgicky Janáčka, no uvedomujúc si, že už žijem v Prahe, som si vzala aj Dvořáka. Našla som aj nejaký 90tkový old school house a celé to dokorenila DOKONALÝM Modrým vrchom od Deža Ursinyho.

Znova som k sebe vzala couchsurferku, vozili sme sa na elektrických kolobežkách a všeobecne mali veselo. O dva týždne za mnou príde Číňan žijúci v Južnej Afrike.

bipolarna porucha couchsurfing cestovanie singapur
S couchsurferkou zo Singapuru

A viete, čo je ešte super? Že spím úplne normálne a veľmi ma  baví sa váľať a nič nerobiť.
Neverím, že som znova v tomto stave.

DOMA.

Komentáre