Bipolárna porucha: Depresia a hygienické návyky

Prečo je TAK ťažké sa osprchovať či umyť si zuby v depresívnej epizóde? Však by nám to malo pomôcť cítiť sa lepšie.... 

Pamätám si to rovnako čerstvo, ako keby to bolo včera, hoci zároveň depresia k mojim spomienkam pridáva akúsi hmlistú záclonu. 

Ležím v posteli, jem čipsy, mám absolútne mastné vlasy a smrdím. Áno, smrdím. Niekoľko dní som už nebola v sprche. Mám tie isté tepláky na sebe už niekoľký deň vkuse a spím v tom istom tričku, v ktorom potom celý deň ležím v rôznych častiach bytu. Bez deodorantu. Pripadám si odporná sama sebe a viem, že by som sa mala ísť osprchovať a predsa... nejdem. Alebo pôjdem, ale potrvá mi to niekoľko hodín, kým sa pod vodu dostanem.

Prečo?

Základný dovôd je, že nemám energiu. Na nič. Nie je to únava, ale ABSOLÚTNE vyčerpanie. V depresii má človek tak málo energie, že ju sústredí len na tie základné veci. Dostať sa na záchod, pokiaľ treba presunúť sa do práce či do školy a urobiť veci, ktoré môže urobiť na autopilota. 

Na obrázku nižšie je zobrazené, ako vyzerá scan mozgu v depresívnej a normálnej fáze.

Ako môžete vidieť, depresívny (obrázok vľavo) mozog je takmer bez aktivity. Vypnutý, neschopný, pomalý. Energia, ktorá vyžaruje z obrázka vpravo, mu jednoducho chýba alebo je tam len v minimálnom množstve.

V depresii mám tak málo energie, že si nie som schopná ani len pustiť hudbu a dokážem v tichu pozerať do steny dlhé hodiny, pretože to nevyžaduje takmer žiadnu aktivitu z mojej strany.

Keď sa konečne rozhodnem (aj rozhodovanie je aktivita, ktorá vyžaduje energiu), že sa NAOZAJ idem osprchovať, niekedy sa do sprchy presúvam aj po štyroch. V kúpeľni potom len tak stojím a aj polhodinu zbieram energiu na to, aby som si dala dole oblečenie a vliezla pod vodu. V sprche mi zas dlho trvá si napríklad našampónovať vlasy alebo umyť telo. Všetko vyžaduje energiu a ja ju jednoducho nemám.

Ďalší dôvod je (a ten som už spomínala aj v v tomto článku o sebanenávisti), že si myslím, že si nič dobré nezaslúžim. A starostlivosť o seba samú spadá do tejto kategórie. Jem nezdravé fastfoodové veci, zelenina a ovocie mi hnijú v chladničke, vo vlasoch sa mi robia dredy, pretože sa nečešem, a prečo by som sa teda mala sprchovať? Čistiť si pleť? Keď si to nezaslúžim? Čas sama pre seba, keď sa o seba postarám, budem voňať a spríjemním si deň? Nie, som absolútny omyl v tomto svete a nič také si nezaslúžim.

A posledný dôvod, ktorý mi napadá, je, že aj tak to nemá zmysel. Nič nemá zmysel. Aj keby som sa osprchovala, čo z toho, keď nikam nejdem? Aj tak budem sedieť doma, nemusím si umývať vlasy. Nikoho nezaujímam, nikto ma nepríde navštíviť a nikto ma nikam nezavolá. A ak aj hej, nemyslia to úprimne. 

Áno, sprcha či jednoduchý rituál umytia zubov môžu krátkodobo zlepšiť náladu a pozdvihnúť ducha, ale všetky tieto dôvody nám tých pár minút pohody nedovolia si užiť. A ak aj hej, aj tak potom budem úzkostne v župane sedieť dve hodiny na posteli a neznášať sa za to, že som si prirobila ďalšiu prácu.